Radosť je odpoveď
Včera sme sa pozastavili nad radosťou, ktorá pochádza zo stretnutia s milujúcim človekom. A táto spontánna radosť, akosi automaticky, chce byť vyjadrená a šírená rôznymi spôsobmi. Preto je dôležité mať oči otvorené a vnímať príchod milujúceho.
Radosť Márie a tých, ktorí očakávajú príchod Mesiáša a jeho daru spásy, sa mení na slová hymny vďaky: "Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi…” Vety, ktoré vyjadrujú nepochopiteľné a nevšedné Božie dielo v dejinách ľudstva. Sú vyjadrením radosti, ktorá vyviera z Máriinej schopnosti odhaliť Boha a dielo jeho milosti v jej osobnom živote.
Možno sa pýtate: ako je to možné? Teda, ako je možné odhaliť Božie konanie a prítomnosť v tejto hektickej dobe? Tak, ako Mária, začať hľadieť na svoj život s pohľadom pravdy. V tom momente odhalíme ten kontrast medzi Bohom, ktorý koná “veľké veci” a našej ľudskej “poníženosti”, ktorej sa Boh túži ujať svojou starostlivosťou a láskou.
Lk 1,46-56: Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Komentáre
Zverejnenie komentára