To podstatné
Pred storočím, v jednej svojej úvahe nad vtedajšou spoločnosťou, napísal známy anglický spisovateľ Gilbert Keith Chesterton ako si človek môže ľahko zameniť druhotné veci s tými podstatnými. Hovorí o chvoste psa, ktorý síce okrášľuje psa, ale to, čo robí psa psom nie je jeho chvost. A je malicherné, keď na to zabudneme. Podobne sa to môže stať i nám, keď čítame správy o Ježišových zázrakoch a samotný zmysel zázraku či zmena v živote uzdraveného zostanú nepovšimnuté.
Božia milosť a jeho milosrdenstvo sú nám dané bezoplatne. Stačí sa postaviť pred Božiu tvár a pokorne s vierou v srdci prosiť. Avšak dnešné evanjelium nám prináša jedno vyššie načrtnuté poznanie. Účinkom Božieho konania má byť čosi viac ako len zázrak. Desať ich síce bolo očistených (uzdravených), ale len jeden bol uzdravený (teda spasený). Teda, Božie zázraky nie len uzdravujú, ale prinášajú spásu človeka. Nezabudnime na to, keď prosíme. Bolo by smutné, ak by Božia milosť priniesla človeku len druhotné dary a ten podstatný - spása - zostala v nás neúčinná.
Lk 17,11-19: Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“
Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení.
Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.
Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“
A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Komentáre
Zverejnenie komentára