Božia starosť

Najväčšou ťažkosťou mužov v akomkoľvek veku je rozprávať o emóciách. Veľmi radi sa pochválime svojimi úspechmi i svojimi "beťárstvami", ale prejavovať a ešte viac rozprávať o svojich emóciách nám nejde. Ich zadefinovanie a vysvetlenie vovedie mnohých mužom do poriadnej krízy. Keď sa nás na ne opýtajú, rýchlo zutekáme.

Ako málo situácií nájdeme v evanjeliách, v ktorých nám Evanjelisti zjavujú Ježišove city a emócie. Jeden z týchto nájdeme v dnešnej krátkej pasáži: "Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním.“ Stojí zoči-voči utrpeniu, v ktorom si uvedomuje pomätenosť davu, a preto prežíva s hľadajúcim množstvom ľudí súcit.

Táto pasáž nám dáva odpoveď na otázku: Aká je najväčšia Božia starosť? Dezorientácia človeka. Situácia človeka, ktorý nenachádza správne odpovede pre svoj každodenný život. Keď mu chýba skutočné rozlišovanie dobra a zla, lásky a nenávisti. To všetko preto, lebo Boh je pravý Otec, ktorý miluje ľudí a miluje svoje stvorenia.


Lk 19,41-44: Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prvý spasený človek

Bohu milá obeta

Nesúďte!