Tí najmenší
Nemám síce deti, ale pri návštevách rodín sa veľa toho o ich správaní naučím. Stačí ich pozorne pozorovať. Ako sa v ich správaní prejavujú mnohé protichodné tendencie. Na jednej strane strach a hanblivosť ich vedie k ukrývaniu sa za ochranný rodičovský plášť, na druhej odvaha a zvedavosť ich posúvajú k spoznávaniu nových a nepoznaných vecí.
Kresťan v mnohých situáciách riskuje, že si zašpiní ruky. Zvlášť v dobe a kultúre, ktorá mu nie je naklonená. Ktorá preskúša i jeho náchylnosť k hriechu. Ale kresťan vie, že je tu Boh, ktorý ho neustále hľadá. A ako Otec ponúka ochrannú ruku a istotu. A ak treba, pretože dieťa si odrelo kolená, umyje, ošetrí i pofúka.
Mt 18,1-5.10: V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“
On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.
Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila?
A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“
Myšlienka na záver od sv. Matky Terézie z Kalkaty: “Úprimnosť nie je nič iné ako pokora, a pokoru získaš len prijatím poníženia.”
Komentáre
Zverejnenie komentára