Nová modlitba

Novosť a kuriozita vzbudzujú, viac či nemej, záujem u každého človeka. Niektorí ich vnímajú pozitívne a hľadajú spôsoby, ako použitím nových vecí alebo poznaním nových vedomostí skvalitniť svoj život. Naopak, iní odmietajú zmenu a vnímajú ju ako narušenie poriadku a pravidiel. Akokoľvek, závisí od konkrétnej novosti, či ju človek prijme alebo odmietne.

Učeníci ako poctiví Izraeliti, niet pochýb, že sa denne modlili recitujúc chvály a Shema Israel a v sobotu  počúvali slová Písma a komentáre z Tory. Avšak, vidiac Ježiša ako sa modlí, zatúžia po podobnej modlitbe. Jeho modlitba ich prekvapuje, a preto ktorýsi z jeho učeníkov ho prosí: "Pane, nauč nás modliť sa…”

Prečo táto túžba? Ježišova modlitba je iná od tej tradičnej. V centre tradičnej židovskej modlitby bol spoločenský a sociálny rozmer. Cieľom takejto modlitby bolo odhaliť, kto sme ako Židovský národ v dejinách sveta a viery. Kdežto Ježišova modlitba sa stáva osobnou a tichou. Miestom nie je viac chrám či synagóga, ale uťahuje sa na pusté miesto a do ticha. A cieľom je vytvorenie alebo prehĺbenie osobného vzťahu s Bohom Otcom. Napriek tomu, táto Ježišova modlitba, ktorú odovzdáva svojim učeníkom ako vzor každej modlitby. zostáva opravdivou modlitbou chvály, prosby a orodovania.

Lk 11,1-4: Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“

Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“

Záverečné myslenie Nolana Paolina: “Človek bez Krista je prach a tieň.”