Putovanie s Jakubom (4): Identita pútnika
Moje pešie putovanie k hrobu sv. Apoštola Jakuba sa začalo zo slávnej dediny Roncesvalles, ktorá s 30 obyvateľmi víta každý večer stovky „peregrinos“ zostupujúcich z Pyrenejí, horského pásma tiahnúceho sa pozdĺž hranice medzi Francúzskom a Španielskom. Vykročil som okolo piatej ráno ešte za tmy svietiac si na cestu prenosnou baterkou. A nebol som sám. Predo mnou už kráčala skupinka mladých Talianov.
Mušľou a žltou šípkou je označená i cesta, po ktorej pútnik kráča. Takto označených ciest je viacero. Najznámejšou je tzv. Francúzska - kráľovská cesta, po ktorej som kráčal. Tá po zídení z Pyrenejí prechádza provinciami Navarra, La Rioja, Castilla y León a Galícia a ich hlavných miest Pamplona, Burgos, León až do Santiaga de Compostely. Ďalšia je tzv. Severná cesta, ktorá ide popri mori alebo tzv. Portugalská cesta, ktorá prechádza cez Portugalsko až do Compostely.
Prečo morská mušľa? Jej spojenie so sv. Jakubom je odvodené z jej praktického využitia v minulosti. Totiž pútnici popri mori nachádzali vyplavené mušle, ktoré následne používali na načieranie a pitie vody z prameňov, čo sa nachádzali popri pútnickom chodníku. Preto sa stala symbolom života. Avšak, ľudová tradícia pozná i legendu, ktorá hovorí o zázračnej záchrane mladíka na orodovanie sv. Jakuba.
Tento symbol sa na celý mesiac stal naším sprievodcom a identifikáciou. Nie len že nám ukazoval cestu, ale nám dával identitu. Každý vedel, že sme pútnici a tým sa nám otvárali dvere mnohých domácností. Ochota pomôcť pútnikovi a vytvoriť spoločenstvo s ním bola ohromná. Skryť identitu pútnika znamenalo samotu, nezáujem a uzatvorenosť. Presne ako v súčasnej konzumno-individualistikej spoločnosti.
Komentáre
Zverejnenie komentára