Aký život...

Smutným, nahnevaným, znudeným, znechuteným … zvyknem hovoriť, že život je veľmi krátky na to, aby žili v takom stave. Aby otvorili oči a našli naplnenie svojho života. Potom príde tá povestná otázka, na ktorú každý z ľudí si musí zodpovedať sám: “Ale kde hľadať?"

Dnešný úryvok z evanjelia, ktorý prináša zhrnutie kresťanského posolstva, môže dať odpoveď na túto otázku. Ježiš je jasný: „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.” Vyťahuje klasický obraz z prírody, aby poukázal na tajomstvo plnosti života. Ako by povedal: “Je v prirodzenosti vecí, že v odumieraní začína rast."

Osobne chápem toto posolstvo ako výzva k "životu pre…” T.j. nájdenie zmyslu, pre ktorý chceš obetovať svoj život. Jedine takýto život prináša úrodu a potešenie srdca. A každá minúta nám ponúka možnosť zdvihnúť sa zo stoličky, stretnúť núdzneho a tvorivo obohatiť jeho život. Aj v objatí, povzbudivom slove, strávenom čase či pomocnej ruke môžeme nájsť realizáciu svojho života a naplnenie služby voči Božiemu kráľovstvu.


Jn 12,24-26: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.
Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.
Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prvý spasený človek

Bohu milá obeta

Nesúďte!