Súd a predsudok

Pamätám sa, ako profesor na predmete Ústavné právo nám vysvetľoval rozdiel medzi súdom a predsudkom. Dosť ma zarazilo, keď tvrdil, že cieľom súdu je oslobodenie. Naopak, cieľom predsudku je odsúdenie. A svojím spôsobom mal pravdu. Totiž, ak pravda oslobodzuje a súd je vyrieknutie pravdy, tak naozaj súd je oslobodením (nevinného človeka; spoločnosti od nespravodlivosti...). Predsudok smeruje stále k odsúdeniu človeka.

Ježiš v dnešnom úryvku hovorí o súde. Nebojí sa vyzvať svojich učeníkov: "Nesúďte, aby ste neboli súdení." Aj keď dodáva: "Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás...", dôvod je jeden, učeníkovi neprináleží súdiť vlastného brata. Veľmi rýchlo sa dostane do pozície pokrytca, ktorý "vidí smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadá". Sú to naše rôzne predsudky, cez ktoré nedokážeme hľadieť v láske.

Nechajme súd na Božiu spravodlivosť, a ako Ježišovi učeníci hľadajme odpustenie a milosrdenstvo. To oslobodzuje, tak nás ako i blížneho, ktorý stojí pred nami. Takýto vzťah a pohľad nikdy nebude zatemnený predsudkami, ktorých zámer je odsúdenie blížneho. Práve naopak, bude to pohľad pravej lásky, ktorá v pravde smeruje k uznaniu blížneho. Pretože si s čírim pohľadom budeme uvedomovať dôstojnosť a hodnotu blížneho.

Mt 7,1-5: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.

Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka‘ – a ty máš v oku brvno?!

Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“