Ja a Boh

Ľudská (ľudová) predstava o Bohu je najčastejšie akousi obmedzenou či deformovanou predstavou. Uchyľujeme sa k istému poľudšteniu, a teda zjednodušeniu, toho, kto skutočne Boh je. Alebo k hmlistej predstave Boha, ktorý je človeku a svetu veľmi vzdialený a nespoznateľný. Asi to chce iný prístup, hlbší a uvedomelejší.

Pre dnešný deň zaznievajú Ježišove slová z Jánovho evanjelia: "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna..." Pripomína učeníkom, že Božie bytie je spoločenstvo, ktoré sa v slobode rozširuje na svet. Má záujem o človeka a chce, aby človek bol účastný na jeho bytí. Pričom táto jeho túžba nie povinnosťou, ale slobodným darovaním, "aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život."

Kristus sa nevnucuje. Nenúti človeka, aby ho prijal. Darúva sa našemu slobodnému rozhodnutiu. Môžeme prejsť popri zomierajúcemu a zmŕtvychvstávajúcemu Kristovi bez toho, aby sme naň pohliadli a prijali ho. Alebo, spoznávajúc a prijímajúc Jeho a Ducha, smerovať k Otcovi. Tým tu na zemi, a v plnosti po smrti, prežívali spoločenstvo s ním. V tom spoločenstve ho neustále lepšie a lepšie poznávame. A to je "večný život".


Jn 3,16-18: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Nesúďte!

Pôst - očakávanie

Bohu milá obeta