Zamyslenia nad Božím slovom

Už je to rok, čo nás doprevádza Rok rodiny . Ním, nás pápež František chce učiť významu a dôležitosti rodiny nie len ako sociálnej a občianskej inštitúcie, ale aj jej prítomnosť v horizonte dejín spásy . Pretože Ježiš, Druhá Božská osoba, sa rodí do ľudskej rodiny. A tak rodinnosť medzi Jozefom, Máriou a Ježišom predstavujú spôsob vytvárania a prežívania nie len rodiny, ale aj každého spoločenstva. Preto je tu otázka: Ako prežívať túto rodinnosť? Aký je jej najskrytejší a najpodstatnejší základ? Nazaretská rodina, viac ako pokrvenstvo, je postavená poslušnosti voči Božej vôli . Ona je najpodstatnejší prvok, ktorý je základom vytvorenia rodinnosti s Ježišom. Nie voči hocikomu, ale voči Bohu. Avšak, táto poslušnosť nevytvára vzťah len voči Bohu. Prináša nevšednú kvalitu i do ostatných vzťahov, ktoré sa skrížia s ním. Pretože puto poslušnosti voči Božej vôli dá novú a živú príchuť ostatným vzťahom. Odkiaľ prichádza toto požehnanie? Totiž v Božej vôli sa skrýva naše povolanie - vyvoleni...

Dnešná liturgia slova nás pozýva prostredníctvom slov proroka Izaiáša k zaujímavej skutočnosti: "A príďte, budeme sa pravotiť, hovorí Pán." Možno také archaické slovo, ktoré môžeme zadefinovať ako "diskusia s cieľom vyjasnenia". Boh pozýva svoj ľud k úprimnému rozhovoru, v ktorom môže rozpoznať svoje chyby a nastúpiť na cestu spravodlivosti. K tomu sme pozvaní aj my - novozákonní ľudia. A dnešný úryvok nám môže dať pár základných indikácii. Ide v ňom o tvrdú Ježišovu reč voči zákonníkom a farizejom, ktorí "zasadli na Mojžišovu stolicu" a "hovoria, a nekonajú" podľa toho. A učeníci sú pozvaní, aby tento spôsob nebol pre nich vlastný. Práve naopak, vyzýva ich: "vy všetci ste bratia". To znamená odmietnuť pozície učiteľa či otca a objaviť pozíciu spolupútnika. Nestavať sa do pozície toho, ktorý vedie dialóg; ale toho, ktorý pozýva k dialógu s najvyšším Učiteľom. A v tom rozhovore spolu objaviť cestu, ktorá vedie k naplneniu života viery. M...

Sekulárny svet od kresťanov neustále očakáva dokonalosť. Aj preto je nám vyčítané, že takto nekonáme. Že zlyhávame. Niekedy máme pocit, že nám nevie prepáčiť to, čo ateistom či inovercom ľavou zadnou prepáči. O akej dokonalosti vlastne hovorí Ježiš a Písmo. Je to evanjelista Lukáš, ktorý prináša odpoveď. Totiž, kde ostatní prinášajú Ježišovu výzvu: "Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec", evanjelista Lukáš prináša Ježišovu výzvu: "Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!" A v Ježišovi a v jeho tajomstve vtelenia, je nám dané poznať to, čo je vlastné Bohu. Zároveň, však, ide o pozvanie, aby sme to žili. A to je pozoruhodná zmena. Totiž, predtým bol človek prijímateľom Božieho milosrdenstva; teraz sa stáva strojcom milosrdenstva pre blížneho. A to je najväčší prejav dokonalosti. Odhaľme, že v prijímaní i v prejavení milosrdenstva je tá najväčšia dokonalosť, ktorú človek môže žiť. A to v duchu hojnosti: "Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natla...

Advent, ktorý sme predvčerom začali, je jedno z dôležitých období pre budovanie života viery. Čas, keď kresťan má upriamiť svoj pohľad na tzv. eschatologické udalosti druhého príchodu Krista. Takýto pohľad smeruje k naplneniu čnosti nádeje a pripravenosti kresťana v každom momente uchopiť príležitosť k stretnutiu s Kristom. Dnešné evanjelium nám prináša konkrétny príklad, ako prežívať tento čas. Ježiš prechádzajúci: "popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov” a hneď ich pozýva: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.” Pozvanie k prežívaniu skúsenosti Božieho kráľovstva. Ich reakcia na toto pozvanie je ohromná: "Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.” Ich nadšenie nasledovať ho, aj keď v istom okamihu s ťažkosťami, zostane živé počas ich následného života. Príklad radikálneho a nadšeného nasledovania Krista, ktorý by závidel každý charizmatický vodca. Motív takéhoto prijatia, nie len týchto dvoch bratov počas stáročí Božieho volania, je rôznorodý. Dôleži...

Naša adventná cesta každodennosti začína prosbou: "Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí." Ide o hlas neskutočne ľudský. Ide o krik plného súcitu s trpiacim. Tento ľudský výkrik a odvážne vyznanie viery nie sú v zmysle dogmatiky či zbožnosti. Ide o zdravú vieru, ktorá je prepojená s ľudskosťou. Takáto viera privádza Ježiša k údivu. Zároveň konštatuje pred tými, ktorí ho doprevádzajú: "Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli." Viera, ktorá je schopná prijať na seba konkrétnym spôsobom utrpenie a potrebu iného. Viera, ktorá človeka robí viac humánnějším a ľudskejším. A takáto viera chýba v Izraeli. Tento čas je časom určeným na prehĺbenie viery, ktorá nás má urobiť ľudskejšími. Objaviť základný aspekt viery, ktorý jej dá nádych ľudskosti. Umožní človeku stávať sa viac a viac človekom. Dať bokom to, čo Izraelskému národu neumožňovalo žiť túto vieru, ktorú vedie Ježiša k údivu. Mt 8,5-11: Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „...

Začíname sláviť Adventné obdobie. Čas veľmi krátky ale intenzívny. V tomto čase sme pozvaní obnoviť si túžbu po stretnutí a očakávaní Pána, ktorý už prišiel, ale ktorý ešte príde na konci vekov. Cieľom jeho príchodov je jediné, vniesť ľudské dejiny do obrazu Božej lásky. Takéto očakávanie má vzbudiť v človeku, poznačeného úzkosťou, zmätkom a strachom, novú nádej. Gesto takejto nádeje, ktorým sa má preukázať spravodlivý človek, Ježiš pomenováva "pozdvihnutie hlavy". Vtedy príde moment vykúpenia človeka. Aby učeníkov tento deň neprekvapil, Ježiš ich pozýva k bdeniu a modlitbe. Modlitba totiž pozdvihuje srdce človeka a vedie k bedlivosti. Zabráni, aby "srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život". Tie starosti, ktoré nie sú milé Bohu a vyžadujú nesmiernu životnú energiu. Preto to oťažené srdce. Aby sme vedeli zodvihnúť hlavu a nenechali oťažiť srdce objavme silu modlitby, ktorá je pokrmom našej schopnosti zostávať pozorný na Boží príchod. Je bdení...

Orfeus sa preslávil svojím spevom, ktorým okúzľoval ľudí, uchvacoval a upokojoval zver a vtáctvo, tíšil prírodu a nastoľoval v nej pokoj a mier. Svojím hlasom opantal i celú podzemnú ríšu. Tantalos zabudol na hlad, Sizyfos na svoj balvan, ešte aj v očiach nemilosrdných Erínyí sa zaleskli slzy. V živote človeka sú skutočnosti, ktoré vedia opantať človeka. Aj v dnešnom úryvku Ježiš vyzýva svojich učeníkov: " Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi..." Zároveň menuje to, čo najviac spôsobuje tento stav: obžerstvo, opilstvo a starosti o časný život. Skutočnosti, ktoré zväzujú človeka a zaťažujú jeho srdce. Nezostáva len pri napomínaní. Pomenúva aj spôsob, ako nevkĺznuť do takejto situácie. Pre Ježiša je cesta bdelej modlitby, aby učeníci "mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka." V slobode a hrdosti stáť pred Prichádzajúcim, ktorý prichádza naplniť svoje slová, ako nám to zdôraznili jeho predchádzajúce slová. Preto objavme silu modl...

Každý človek je pozvaný, aby našiel svoje miesto v dejinách ľudstva. Predpokladom toho je prijatie skutočnosti, že napriek svojej jedinečnosti a centrálnosti, človek je predsa len stvorenie. A má svoj život prežívať v harmónii a starostlivosti s ostatným stvorením. Preto počúvame rôzne Ježišove výzvy podobné tej v dnešnom úryvku z evanjelia: "Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy!" Sila života, ktorá sa prejavuje v prírode, hovorí i o sile rastu Božieho kráľovstva. Tak, ako pučanie stromov privádza záhradníka k sneniu o budúcej úrode, tak aj učeník pri prejavoch Božej prítomnosti si má uvedomiť naplnenie Ježišových slov. Otázkou zostáva: či túžime po naplnení Ježišových slov? Od tých v Blahoslavenstvách, ako aj tých, ktoré hovorí v Podobenstve o poslednom súde. Objavme túto perspektívu života, v ktorej sa postupne napĺňajú Ježišove slová o blízkosti Božieho kráľovstva. Staňme sa nástrojom ich naplnenie v našej každodennosti. Tým sa staneme súčasťou naplnenia Božieho kráľ...

Ježiš sa približuje k Jerichu. A na tejto ceste prechádza popri akomsi slepcovi, ktorý žobre. Počujúc, že prechádza Ježiš, pozdvihuje hlas: "Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Slepcovi chýba nie len zrak, ale chýba mu možnosť rozvíjať autentickú komunikáciu, ktorá nie je len zhluk zvukov, ale i vypočutých slov, gest, mimiky, objatí. Jeho stav slepoty ho vylučoval zo sociálneho života. Sedel na kraji cesty, mimo mesta, kričiac na okolo prechádzajúceho. A tu prichádza vytúžené stretnutie, ktoré mení jeho stav. Vtedy, keď vyslovuje túžbu po spáse: "Pane, aby som videl!" Vie dobre pomenovať svoj stav a pravú potrebu. Od toho momentu mení sa všetko v jeho živote. Od toho momentu nasleduje, počúva a velebí. Táto udalosť nám hovorí mnoho. Prichádzajúceho Pána môžeme stretnúť kdekoľvek. To, čo je dôležité, aby sme vedeli načúvať Jeho krokom a túžiť po stretnutí s Ním. Zároveň vedeli rozpoznať svoju situáciu a pomenovať ju vo svojej modlitbe. Ak chýba, žiadame skutoč...

Sila samotného života spočíva v jeho schopnosti “učiť nás” pravidlám dobra a spravodlivosti. Istý človek mi raz povedal: “Vieš, Boh odpustí stále, keď prosíme. Človek odpustí niekedy, keď chce. Ale príroda neopustí nikdy. Skôr či neskôr všetci budeme musieť zaplatiť!” Hlboká pravda a výzva k učeniu sa od prírody zaznieva i z dnešného evanjelia. V úryvku, Ježiš, aby vysvetlil nastávajúce udalosti, použije podobenstvo o figovníkovej ratolesti, ktorá “mladne a vyháňa lístie”. Tento okamih pripomína človeku, že “je blízko leto”. K takýmto prírodným znameniam, Ježiš prirovnáva momenty, keď učeník zakúša súženie a oskurity. Udalosti, ktoré sú súčasťou každého života, sú znameniami blízkeho príchodu “Syna človeka (...) s veľkou mocou a slávou”. Oni sú totiž momenty, kedy učeník v sebe množí čnosť nádeje: “uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi”. Toto Ježišovo vysvetlenie udalostí nemá za úlohu vedecky vysvetliť kozmický poriadok. Skôr zjavuje podstatný krok v duchovnom ž...